Efektivita, adresnosť a účelovosť.... ale po slovensky

Autor: Zoltán Állo | 8.8.2018 o 11:46 | (upravené 8.8.2018 o 11:58) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  567x

Efektivita, adresnosť, účelovosť – slovíčka, ktoré naše politické špičky vedia využívať vždy prospešne, ale bohužiaľ nie celospoločensky, ale samoľúbo, s otáznym opodstatnením. Tak ako pri návrhu novely zákona o stavebnom sporení.

Tak, ako bolo spomenuté v úvode, ministerstvo financií predložilo do NRSR novelu zákona o stavebnom sporení, ktorá bola NRSR prijatá na ďalšie rokovanie a posunutá do druhého čítania na prvú poprázdninovú schôdzu parlamentu. V skratke sa jedná o celkom slušný štátny zásah do systému (ale na to sme si už aj zvykli, rovnako aj v rámci dôchodkového zabezpečenia), konkrétne:

  • podmieniť vyplatenie štátnej prémie naviazaním na mzdu stavebného sporiteľa,

  • zrušenie tzv. „priateľských“ sporiteľov (sporitelia, ktorí iba vkladajú finančné prostriedky do systému, ale nemajú reálny záujem o získanie stavebného úveru),

  • zrušenie vyplácania štátnej prémie v prípade ak sporiteľ čerpá medziúver (komerčný úver, poskytovaný stavebnou sporiteľnou),

  • nárok na „plnú“ štátnu prémiu bude mať len ten sporiteľ, ktorý vloží prostriedky priebežne (nie jednorázovo na konci roka ako v súčasnosti),

  • zníženie percentuálnej výšky štátnej prémie,

  • zvýšenie nominálnej hodnoty štátnej prémie.

Dobré prekopanie systému nemyslíte? Na môj vkus až moc, ale čo čakať od trojlístka, ktorý má oprate pevne v rukách? Poďme si to rozmeniť na drobné (budem to aplikovať na seba ako jedného z účastníkov systému stavebného sporenia a aj čo sa mi na tom konkrétne nepáči; úradnícke zdôvodnenie je možné nájsť tu):

  • podmieniť vyplatenie štátnej prémie naviazaním na mzdu stavebného sporiteľa – táto zmena je pre mňa ako sporiteľa zásadná. Čiže ten, kto zarobí viac ako 1,3 násobok priemernej nominálnej mzdy v SR podľa návrhu nemá nárok na nič od tohto štátu (akurát tak platiť dane a odvody a inak držať hubu a krok), inými slovami, má proste smolu. Nestačí, že na tento štát doplácam najviac (nie som taký chudobný, aby som bol v intenciách „sociálnej siete“ a nie som ani taký bohatý, aby som si platil daňových poradcov), ale ešte mi tento štát zoberie aj túto chudobnú možnosť dostať niečo za svoje zaplatené dane a odvody späť. Potom si viem predstaviť, že prostriedky investované do systému radšej vyberiem a zainvestujem inde (aj na vzdory zvýšenému riziku)

  • zrušenie tzv. „priateľských“ sporiteľov – môj prípad, nemám záujem o žiadny úver (stačí mi jedna hypotéka na krku), len chcem produkt, kde mám nejakú možnosť zhodnotenia,  nemám možnosť to „jednoducho vybrať“ a je to pod ochranou FOV. Proste isto zabetónované prostriedky a jasnými podmienkami (taká podstatne lepšia náhrada dlhodobého termínovaného vkladu na 6 a viac rokov...) Chcem tak veľa???

  • zrušenie vyplácania štátnej prémie v prípade ak sporiteľ čerpá medziúver (komerčný úver, poskytovaný stavebnou sporiteľnou) – tuto to nevidím až tak čierne ako v predchádzajúcich „opatreniach“, s týmto by som aj súhlasil (mne ten medziúver v princípe „smrdí“, sú aj iné spôsoby získania financií s podstatne lepšími podmienkami avšak možno trošku náročnejšie na dokladovanie a čas)

  • nárok na „plnú“ štátnu prémiu bude mať len ten sporiteľ, ktorý vloží prostriedky priebežne (nie jednorázovo na konci roka ako v súčasnosti) – opäť ďalšia blbosť, čo je štát do toho, kedy tam tie financie vložím??? Hlavne že tam budú, to skôr ja budem ukrátený úrokového zhodnotenia poskytovaného stavebnou sporiteľňou či???

  • zníženie percentuálnej výšky štátnej prémie – OK, situácia na trhu je taká aká je, 5 % je celkom slušne (v intenciách aktuálnych sadzieb) nad pomery. Beriem.

  • zvýšenie nominálnej hodnoty štátnej prémie – opäť OK, beriem, má to logiku, predchádzajúca hodnota vychádzala ešte z konverzného kurzu pri vstupe SR do EMÚ.

Mňa ako sporiteľa by veľmi zaujímalo, ako sa navrhovateľ a teda vláda vysporiada s tým, že tento zásah ovplyvní nespočetné množstvo sporiteľov, ktorý do systému vstúpili s nejakými podmienkami a takto sa nárazovo a zásadne zmenia. Umožní vybrať si prostriedky tým, ktorým nové podmienky nebudú vyhovovať??? Ak áno, nemôže masívnejší odliv sporiteľov položiť systém??? Budú nové podmienky platiť len pre novo uzatvorené zmluvy??? Pridajú poslanci nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý (konečne) podporí aj tých, ktorí ich tam dokrúžkovali??? Zatiaľ je tam viac otázok ako odpovedí...

A len taký bonus, keď už sa novela odvoláva na efektivitu, adresnosť a účelovosť (v dôvodovej správe som narátal asi 19x odvolávku na slovíčko efektivita, 14x na adresnosť a 16x na účelovosť . Pred pár dňami som zachytil informáciu, že sa vyplatili ďalšie prostriedky zo štátneho rozpočtu na oddlženie nemocníc. Toto je v poradí koľké oddlženie?? Za posledných 10 rokov (viď tabuľka) je to 3 oddlženie nemocníc v manažérskej pôsobnosti verejnej správy (štátne zariadenia a zariadenia VÚC). A tu je na mieste otázka, aká je adresnosť, efektivita a účelovosť týchto prostriedkov nás daňových poplatníkov??? Za 10 rokov išlo na oddlženie spolu viac ako 778 miliónov eur a s akým efektom??? Opäť ďalšie dlhy a opäť ďalšie peniaze na ich uhradenie. Prečo to píšem??? Ak sa novela zákona o stavebnom sporení opiera o tieto tri slovíčka, tak by si mali páni a dámy na ministerstve financií nájsť lepší koníček ako odstrihávať a šetriť prostriedky štátneho rozpočtu tam, kde to nie je vôbec vhodné.

 

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

spolu

ročný priemer

oddlženie nemocníc (mil. €)

130

0

310

0

0

0

0

0

0

338

778

77,8

štátny príspevok na stavebné sporenie (mil. €)

44

42

43

39

39

42

36

28

24

22

359

35,9

Zdroj: vlastné spracovanie z podkladov štátneho rozpočtu

Ročne (priemerne) štát z daní daňových poplatníkov zaplatil veľmi efektívne, adresne a účelovo 78 miliónov euro na oddlženie nemocníc a s akým efektom??? O pár rokov tu budeme mať ďalšie oddlženie, lebo nemocnice budú dlhy ďalej tvoriť, veď raz za čas to štát opäť bude sanovať. Na štátny príspevok išla suma priemerne v objeme 36 miliónov euro (46,14% z objemu určeného na oddlženie nemocníc). Názor, kde boli peniaze využité účelnejšie, adresnejšie a efektívnejšie si utvorte každý sám :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šéf Reportérov: Otázky na Kočnera podráždili Fica aj Sulíka

Nebojím sa žalôb, tvrdí šéf Reportérov RTVS Vincent Štofaník.

DOMOV

Lesník: Lykožrút je dobrá výhovorka na ťažbu dreva

Smrekové lesy sú neudržateľné, tvrdí lesník.

Podcast Dejiny

Ako Západ rozhodol, že vznikne Československo

Prečo rozhodoval Západ a nie cárske Rusko.


Už ste čítali?